V nedeľu 15. októbra medzinárodný festival MusicOlomouc uzavrel svoju tohtoročnú prehliadku súčasnej vážnej hudby v Átriu Umeleckého centra Univerzity Palackého. Vrcholom deviateho ročníku sa stal skladateľský portrét Ondřeja Adámka. Spolu s českým prestížnym ansámblom Prague Modern, zameraným na novú hudbu, predstavil svoj špecifický hudobný nástroj Airmachine 2, a to po prvýkrát v Českej republike. Potenciálni návštevníci koncertu si mohli tento nástroj i prakticky vyskúšať na workshope, ktorý sa konal od 16:30 tiež v Átriu.
Ondřej Adámek komponuje najmä pre zahraničné súbory, je ale aj dirigentom a výnimočným vynálezcom elektroakustických nástrojov Airmachine 1 a 2, pričom prvá verzia je určená k umeleckým inštaláciám. Až Airmachine 2 vznikla ako plnohodnotný hudobný nástroj v užšom slova zmysle. Jedná sa o prístroj založený na princípe vyfukovania a nasávania vzduchu za pomoci dvoch vysávačov, ktorý je regulovaný počítačovým programom a MIDI ovládačom. Sedem výstupných ventilov sú napokon miestom utvárania daného zvuku, a to pomocou rôznych nástavcov využívajúc gumené rukavice, trubky či hračky, od krochkajúcich prasiatok po detské trúby. „Airmachinistom“ sa stal francúzsky perkusionista Roméo Monteiro.
Večer sa začal audiovizuálnou performance, konkrétne skladbou Conséquences particulièrement blanches ou noires vo variante pre Airmachine sólo. Predstavenie bolo doplnené i hrou so svetlom. Airmachine sa postupne prebúdzala spod zamatového prehozu z tmy do plného osvetlenia synchrónne so zosilovaním dynamiky skladby. Kompozíciu otvára nafukovanie latexových rukavíc. To vystrieda práca s vypájaním jednotlivých nástavcov, čo vytvára sluchovo rozpoznateľný štvortónový motív na hranici mikrotonality. Následne vzniká prehliadka všemožných nástavcov a ich zvukových variant, témbrovo približujúc sa klarinetu, saxofónu, ale aj alikvótnym flautám a fujare. Azda jedine gumené prasa zostáva verné svojmu pôvodnému krochkaniu. Vzhľadom na obmedzenejšie možnosti produkcie melódie, skladba funguje hlavne na báze práce s rytmom. Jednotlivé rytmické vrstvy sa miestami prekrývali a vytvárali tak zaujímavé polyrytmické pásma, ku ktorým skladateľ častokrát kontrastne stavia statické pasáže postavené na glissandách. Zavŕšenie skladby sa nieslo v znamení šoku, kedy interpret umlčal gumené prasa ústami. Či snáď bozkom?
Druhou skladbou bola Sinuous Voices pre orchester. Tu sa Adámek predviedol ako skladateľ ovládajúci možnosti jednotlivých nástrojov a nebál sa ísť za hranice ich konvečného využitia. Hneď v úvode husle slúžili ako brnkací nástroj, neskôr sa napríklad z náustkov plechových nástrojov stávali perkusie, atď. Hudba sa niesla v neustálych nádychoch a dynamických vlnách, čo predstavovalo reč, ktorou sa Adámek inšpiroval. Prevládajúcim princípom tu bola tvorba rôzných témbrových kombinácií posúvajúcich sa do miestami až extrémneho fortissima. Skladateľ tak vyčerpával veľmi široké zvukové spektrum.
Koncert napokon skončil dramaturgickým „da capo“ zopakovaním prvej skladby. Tentoraz však vo forme koncertu pre Airmachine s ansámblom. Hudobníci vynikajúco zvládali polyrytmické pasáže a jednotlivé nástupy. Spolu s orchestrom sa v skladbe ešte viac zvýraznila drsnosť kompozície. Zaujímavo tu pôsobil i prístup skladateľa, ktorý prispôsobil zvuk a interpretáciu tradičných nástrojov svojej Airmachine, a nie naopak. Záver skladby priniesol znovu onen úvodný štvortónový motív gumených rukavíc, ktoré sú vo finále nafukované vzduchom až do ich prasknutia.
Náročnosť obsluhy Airmachine bola očividná. Interpret musí pracovať s počítačom, pedálom, regulovať si silu a rýchlosť pohybu vzduchu, a cez to všetko ešte systematicky vymieňať nástavce v správnom momente, aby sa zachoval rytmus. Taktiež farba zvuku je ovládaná ručne. V neposlednej rade musia byť určité trubky správne vyladené, aby vznikol napríklad požadovaný klastr. To Monteiro zvládol naozaj obdivuhodne, až na pár nechcene prasknutých rukavíc. Vynikajúci výkon však tradične podali i členovia Prague Modern pod taktovkou samotného Adámka. Festival tak potvrdil svoju patričnú úroveň a snahu dramaturgie prezentovať to najlepšie z ansámblov a novej hudby i mimo český priestor.
Alexandra Švehlová, studentka katedry muzikologie FF UP